Okrem autorských divadelných inscenácií COD založilo tradíciu pochovávania basy na poslednú fašiangovú nedeľu. Každý rok tak vznikne jedinečný, aktuálny scenár vo forme divadelného predstavenia.
Úvodný ročník v roku 2016 mal ešte názov Fašangy sa kráca, ktorý sa neskôr transformoval do Pochovávania basy nielen názvom, ale aj komplexnosťou scenára. V ďalších rokoch sa zachovala základná kostra pochovávania basy, avšak menili sa vstupy a zameranie samotného deja. Scenár sa rozšíril o tanečné zložky, pravidelný kankán v podaní členiek súboru. Nezabudnuteľnou súčasťou sú farské oznamy na záver podujatia v podaní Dušana Caju, ml.
Poslednú nedeľu pred Popolcovou stredou, 11. februára 2024, cíferskí ochotníci už tradične pochovávali basu Rózu Radohrajku. Na poslednej ceste cíferskej basy Rózy Radohrajky, ju do San Francisca odprevádzali hipisáci, ktorí prichádzajúcim divákom rozdávali srdiečka (aj hríbiky) so slovami „Milujem ťa, sestra!“.
Ako externý hosť vystúpil Cíferský spevácky zbor pod vedením Mgr. Jany Čápovej, ktorý sa najprv v čiernom oblečení a so šnuptichlami v ruke rozlúčil s cíferskou basou piesňou Už sme sa tu zešli, milá basa. Na kare si potom „zatancovali“ a zaspievali Tancuj, tancuj v úprave zbormajsterky.
Tanečnú vložku tvoril už klasický kankán a nová zostava na Waterloo. Do tanca sa tento rok zapojili páni. Aj keď tancovali za tanečnicami, určite im nerobili „křoví“, skôr naopak.
