Výsadba popri ceste do Hája
Výsadba popri ceste do Hája Dlhú rovnú cestu k lokalite Háj pozná každý Cíferan. V lete a vlastne nielen v lete tu býva pomerne rušno: bicyklisti, bežci, psíčkari, mamičky s kočíkmi, dôchodcovia na prechádzke … Je to vlastne taká náhradná rekreačná zóna. Cesta je lemovaná starými čerešňami, ktoré však rýchlo odchádzajú. Projekt sme začali a niekoľko rokov držali pod hlavičkou OZ CZIFFER. Lipy sadili najmä rodiny s deťmi Nápad vznikol v roku 2016. Uvažovali sme nad niekoľkými variantami, ale nakoniec sme sa rozhodli vysadiť lipky, najmä preto, že sú to dlhoveké stromy. Aby sme zapojili čo najviac ľudí, pridali sme k výsadbe ešte jeden nápad – fotografie stromosadičov do časovej schránky uzavretej na 100 rokov. Fotky boli urobené na klasický striebrocitlivý materiál v archívnej kvalite a sú v kovovej skrinke, ktorá je priskrutkovaná na stenu vo veži nášho kostola. Projekt vtedy finančne podporili Nadácia ZSE, Nadácia VÚB a Nadácia pre deti Slovenska. Nefinančne nám pomohli Obecný úrad Cífer a Farma Slezák. Ukázalo sa, že dosiahnuť cieľ bude pomerne náročné, stromčeky sú často poškodzované alebo úplne zničené od zveri, vandalov, hmyzu… nehovoriac o tom, koľko vody k nim musíme navoziť každé leto. Výsledkom je, že sme museli vymeniť takmer polovicu stromčekov… V ošetrovaní stromčekov, samozrejme, pokračujeme ďalej a tešíme sa, že v lete už sú rozoznateľné korunky mladých lipiek napríklad aj z okna vlaku do Trnavy.
2022 – 6. ročník súťaže M.Hollósy vo vyšívaní
2021- 6. ročník súťaže M.Hollósy vo vyšívaní Šiesty ročník súťaže Márie Hollósyovej vo vyšívaní, ktorý prebiehal v sobotu 5. novembra 2022 v Dome kultúry Cífer, sa niesol v znamení medzinárodnej účasti a kvality exponátov. Súťažilo sa v štyroch kategóriách: výšivka na interiérovej textílii, odeve, kópia starej výšivky, výšivka na tému Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať. Okrem toho bola aj nesúťažná výstava. Magdaléna Červeňanská: Modlitba Čestnou predsedníčkou poroty bola Mgr. Aneta Vlčková, ktorá dlhodobo pôsobí ako etnologička v Západoslovenskom múzeu v Trnave. Ďalšími členmi poroty boli Mgr. Vladimíra Príbišová, etnologička a kvihovníčka v Balneologickom múzeu Imricha Wintera Piešťany, Dušan Caja ml., poslanec obecného zastupiteľstva Cífer a Ing. Dagmar Straková, autorka myšlieky oceňovať vyšívačské umenie. Aj keď nás túto jeseň COVID netrápi tak ako v ostatných dvoch rokoch, máme za dverami nášho štátu vojnu. Vojnu na Ukrajine, s ktorou nás spája jazyk, výnimočnosť výšiviek, spoločné hodnoty a chuť žiť v spoločenstve, kde nikto nebojuje. Podporu Ukrajine sme vyjadrili prednáškou na tému zakarpatskej a ukrajinskej výšivky. PhDr. Irena Vasilenková, kurátorka SNM Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku, zasvätila účastníkov podujatia do výšiviek z týchto regiónov, histórie, významu ornamentov ako i známej vyšívanky. Prirovnanie ornamentov z východných ukrajinských regiónov, ktoré vojna zasiahla najviac, bolo veľmi priliehavé: červené maky pod meandrom (vodou) vinúcim sa stredom charkovskej výšivky vždy znamenali podsvetie a smrť – utrpenie, ktorému sú Ukrajinci dnes vystavení. Paralelou s makmi otočenými nadol je aj život Ukrajincov v krytoch a pivniciach. Hlavnú cenu, pohár M. Hollósyovej, získala Jana Kiliánová z Mikulova, ČR, za kolekciu troch „haleniek“, blúzok, z ktorých dve mali trnavský vzor. Pri preberaní ceny mala slečna Kiliánová slzy v očiach od dojatia. Dojatí sme boli my ostatní pri vyhlasovaní prvého miesta v špeciálnej kategórii Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať, keď sme zistili, že ocenenie získala 24 – ročná mladá dievčina s cystickou fibrózou, ktorá čaká na transplantáciu pľúc. Magdaléna Červeňanská, Častkovce, získala nielen prvenstvo od odbornej poroty ale aj cenu divákov za čierno-bielu maľbu ihlou s názvom Modlitba. Vyšila potrét svojej babičky v kroji a s pátričkami nad modlitebnou knižkou. Babka s mamou dievčinu pri vyhodnotení doprevádzali, keďže bola na vozíku napojená na kyslíkovú bombu. Súťažilo vyše desať diel, ktoré vyšili ukrajinské ženy. Návštevníci mali možnosť vzhliadnuť typickú starú vyšívanku, textílie vyšité na krížiky a viacero špecifických obrazov s rozmerom 1×1 meter. Medzi ocenenými prácami boli tri výšivky z Ukrajiny. Sľubne sa rozvíja aj kategória Kópia štarej výšivky, ktorej podmienkou je predložiť starú výšivku, resp. jej obrázok. Prvé miesto získala Alena Hlucháňova, Bratislava, za kópiu výšivky čepca Prašice. Alena Hlucháňová zo Šenkvíc zase zdokumentovala a zhotovila sbvadobnú partu a mašľu. Cífer zastúpila Lýdia Belavá, ktorej vankúš získal prvé miesto v kategórii interiérová textília. Soňa Šurinová z Bratislavy, ktorá vlani získala viacero ocenení, tento rok získala prvé miesto v kategórii výšivka na odeve za muchotrávku na mikine svojho dieťaťa. Išlo o precíznu maľbu ihlou s krásnym farebným tónovaním. V roku 2023 bude stopäťdesiate výročie narodenia poetky, prozaičky Ľudmily Podjavorinskej, ktorá sa nazýva aj ako „dievča, ktoré zveršovalo detstvo“. Preto témou siedmeho ročníka súťaže je VSTALO SLNKO z veršovanej rozprávky Čin-Čin. Kompletné výsledky ročníka 2022
2021 – 5. ročník súťaže M.Hollósy vo vyšívaní
2021 – 5. ročník súťaže M.Hollósy vo vyšívaní Piaty ročník súťaže Márie Hollósyovej vo vyšívaní prebiehal v elektronickej forme kvôli pandémii COVID-19, ale po roku sa opäť hodnotilo v piatich kategóriách. Na základe skúseností z minulých ročníkov došlo k zmene podmienok: pasívna kategória Z truhlice našich predkov bola nahradená kategóriou Kópia starej výšivky. Soňa Šurinová: Záplava kvetov Pohár Márie Hollósyovej za rok 2021 získala Soňa Šurinová, Bratislava, za obrus Home. Ako povedala autorka: „Môj obrus symbolizuje rodinu. Každé písmeno na obvode je iniciál detí a vnúčat: Filip, Nina, Noar a Zoja.“ Víťazka začala vyšívať len pred rokom, na materskej dovolenke a veľmi ju to baví. Vzory aj vedomosti čerpá z knižiek a internetových videí. Okrem hlavnej ceny súťaže p. Šurinová získala aj druhé miesto v kategórii Kytica poľných kvetov a za sviežu výšivku na detskej bundičke aj prvé miesto v kategórii výšivka na odeve. Prvé miesto v špeciálnej kategórii vyhlásenej na tento rok s názvom Kytica poľných kvetov získala Katarína Pekárová z Prievidze. Do Prievidze putovali aj ďalšie tri ocenenia ženám, ktoré chodia do krúžku šikovných rúk Denného centra Necpaly. Okrem Kataríny Pekárovej zabodovali vyšívačky: Mária Mokrá, tretie miesto za nádherný snežienkový obrus s prelamovanou výšivkou, Anna Švarcová, tretie miesto za pánsky ľajblík z oblasti regiónu hornej Nitry a Mária Pekárová, tretie miesto za vankúš podľa starej výšivky.
2020 – 4. ročník súťaže M.Hollósy vo vyšívaní
2020 – 4. ročník súťaže M.Hollósy vo vyšívaní Štvrtý ročník súťaže bol v elektronickej forme, preto mali väčšiu možnosť sa prihlásiť výšivkárky z celého Slovenska a pomerne silné zastúpenie mali výšivky z východu Slovenska. Pohár Márie Hollósyovej za rok 2020 získala Helena Kramaričová, Košice-Šaca, za obrus Abov. Ako povedala autorka: „Inšpiráciu k vzoru som čerpala z výšiviek z Abova. Obrus je ručne vyšívaný plným plochým stehom na zmesovej bavlnenej látke maslovej farby bavlnenými priadzami.“ Helena Kramaričová: Obrus Abov Prvé miesto získala Nina Paukovičová zo Siladíc za košeľu podľa starého strihu z obce. Druhé miesto získala Eva Gembická z Vidinej za zásteru vyšitú krivou ihlou. Tretie miesto išlo opäť do Šenkvíc Anne Krajčovičovej, tento rok za evanjelické rukávce a obojok z Viničného. Udelili sme dve detské ocenenia: trinásťročný Dávid Krajčovič zo Šenkvíc za krížikovú výšivku snehuliaka a pätnásťročná Kristína Muchová z Hrochote za čiernu krížikovú výšivku Jána Pavla II. s názvom Totus Tuus. Súčasťou tohtoročnej súťaže bol aj malá ukážka zahraničných prác v elektronickej forme. Výšivky totiž nepotrebujú tlmočníka, majú celosvetový jazyk, ktorému každý rozumie. Slovenské výšivky, ktoré boli ocenené v súťaži v predchádzajúcich ročníkoch, sa dostali do povedomia v nielen v Českej republike, ale aj v USA a v Austrálii. Víťazné práce z jednotlivých ročníkov budú detailnejšie predstavené vo vyšívačských spolkoch za oceánom. Kompletné výsledky ročníka 2020
2019 – 3.ročník súťaže M.Hollósy vo vyšívaní
2019 – 3. ročník súťaže M.Hollósy vo vyšívaní Tretí ročník súťaže Márie Hollósyovej vo vyšívaní bol venovaný pravnianskej výšivke a krstu druhého dielu Katalógu ornamentov z Cífera. Účastníkov potešila aj módna prehliadka vyšívaných odevov vrátane modelov z dvoch SUPŠ v Ružomberku a v Leviciach. Výšivky pani Márie Backovej Súčasťou súťaže bola výstava výšiviek, prednášky, módna prehliadka a pre všetkých účastníkov podujatia aktivita Zapíš sa na výšivku – vyšívať cíferský kostol na spoločnej výšivke. Pohár Márie Hollósyovej v roku 2019 získala Margita Blahová za výšivku rukávca na kroj. Kompletné výsledky ročníka 2019
2018 – 2. ročník súťaže M.Hollósy vo vyšívaní
2018 – 2. ročník súťaže M.Hollósy vo vyšívaní Vdruhom ročníku súťaže M. Hollósyovej vo vyšívaní, ktorý sa uskutočnil v sobotu 17. 11. 2018 v DK Cífer, mali návštevníci možnosť obdivovať 145 výšiviek, z toho do súťaže bolo prihlásených 99 exponátov. V piatich kategóriách hodnotili piati porotcovia individuálne tieto kritériá: náročnosť práce, dokonalosť prevedenia, originalita témy, farebnosť. Maľba ihlou Pohár M. Hollósyovej za rok 2018 získala Anna Machálková z Pezinka za kolekciu obrázkov vyšitých technikou maľba ihlou. Treba povedať, že babka pani Machálkovej pracovala v cíferskej vyšívačskej dielni pod vedením M. Hollósyovej. Panelovú diskusiu na tému Význam výšivky dnes otvorila odbornou prednáškou Mgr. Veronika Kohútová, z katedry psychológie na Filozofickej Fakulte Trnavskej Univerzity. V prednáške vyzdvihla význam a prínos vyšívania a ručných prác na duševné zdravie a spokojnosť ľudí. V paneli diskutovali ženy, ktorých práce alebo práce detí, ktoré vedú, boli vlani ocenené, konkrétne p. J. Zápražná z Jablonca, A. Krajčovičová so Šenkvíc a Ž. Geričová z Čataja. Cieľom panelu bude prediskutovať, či je dnes význam vyšívania iný ako v minulosti a hľadať riešenia ako zapojiť do vyšívania deti a mládež. Význam vyšívania spočíva v možnosti vyjadriť myšlienky, postoje, zbaviť sa stresu, odovzdávať kultúrne dedičstvo. Ručné práce všeobecne sú dôležité pre duševné zdravie, zbavujú človeka úzkosti, posilňujú sebavedomie, napĺňajú jeho život. Je preukázaný ich terapeutický účinok vo forme relaxácie, arteterapii (výšivka ako odraz prežívania, spôsob vyjadrenia), ba pomáhajú aktívne zvládať stres a bolesti. Z diskusie účastníkov panelu vyplynulo, že aj dnes je hlavným atribútom procesu vyšívania odlišovanie sa. Dnes však existujú aj iné možnosti ako začať vyšívať než boli v minulosti, kedy sa vyšívanie dedilo ako zručnosť v rodine. Elektronické komunikačné prostriedky a hlavne už značný obsah na internete, podporujú možnosť výučby vyšívania. Vyšívaný odev sa v súčasnosti do práce nenosí, pretože autor výšivky svoje dielo vie oceniť a preto naďalej má výnimočnú funkciu – len na sviatočné príležitosti. Pri otázke, prečo tak málo detí dnes vyšíva (z Cífera nebola opäť ani jedna detská výšivka) sa návštevníci vyjadrili, že deti dnes v škole nemajú ručné práce ako to bývalo v minulosti. Vo všeobecnosti sa vytráca remeslo a teda aj výšivka. Účastníci sa zhodli na tom, že je potrebné vyjsť z uniformity obchodov, vrátiť odlišovanie sa do bežnej výšivky. To si však vyžaduje odvahu, trpezlivosť a tvorivosť. Presne tak, ako výšivka samotná. Kompletné výsledky ročníka 2018
2017 – 1. ročník súťaže M.Hollósy vo vyšívaní
2017 – 1. ročník súťaže M.Hollósy vo vyšívaní 2017 – 1. ročník súťaže M.Hollósy vo vyšívaní 2017 – 1. ročník súťaže M.Hollósy vo vyšívaní Zlatá éra slovenskej výšivky je spätá s obcou Cífer. V roku 1892 Šarlota Zichy založila prvú výšivkársku školu v Cíferi, za vedúcu školy bola vymenovaná Mária Hollósyová. V decembri 1895 založila arcikňažná Izabella Habsburská v Bratislave tzv. Spolok Izabella, pre podporu domáceho vyšívačského priemyslu v Prešporku a okolí, pričom cíferská dielňa bola tou najprestížnejšou. Vyšívanie bolo na Slovensku tradičným umením, pričom výšivky z Cífera získali v roku 1900 – Grand Prix na Svetovej výstave v Paríž. Cíferská výšivka je pojem, ktorý je živým dôkazom nášho kultúrneho dedičstva. Avšak umenie vyšívania bolo po 1945 roku utlmené. Prvého ročníka súťaže Márie Hollósy vo vyšívaní sa zúčastnilo 141 výšiviek od takmer 50 autorov v 5-tich súťažných kategóriách. Piati porotcovia hodnotili individuálne 4 kritériá: zložitosť práce, dokonalosť prevedenia, originalita témy, farebnosť. Pohár Márie Hollósyovej v roku 2017 získala 89 – ročná p. Helena Sviteková z Dolného Dubového za kolekciu troch biely ručníkov na bielom plátne a tyle. Účastníci podujatie mali možnosť vypočuť si tri prednášky: Doc. Eva Cisárová-Mináriková – život a dielo m. Hollósy. Po prednáške sa pokračovalo v Pamätnej izbe MH na fare Cífer, kde prebehol praktický výklad k originálnym dielam z dielne M. Hollósy. Poobede prednáška Mgr. Anety Vlčkovej, Západosl. múzem Trnava: Výšivka zlatou niťou v zbierka Západoslovenského múzea v Trnave. Treťou prednáškou bola prezentácia novej publikácie viažucej sa k Cíferu: Ing. Dagmar Straková: Katalóg ornamentov z Cífera, ktorú vydalo OZ Cziffer. Záznam z prvého ročníka je na spravodajskom portáli 24hod.sk: záznam
Doplnenie starej aleje
Doplnenie starej aleje Stará alej od Hája po železnicu je jedna z posledných zachovaných poľných ciest lemovaných impozantnými stromami. Často sme rozmýšľalo kto ich vysadil a kedy. Pamätníci túto aleju volajú „lipová“, ale dnes je to pravda iba sčasti. Nájdete tu lipy, javory, duby a jeden dlhý úsek tvorený výlučne agátmi. Lipy a javory sú prestarnuté a postupne zomierajú. Postupne pridávame nové stromy, aby sa charakter tohto miesta zachoval. Staré lipy Keby ste pozreli na staré predvojnové mapy, okolie Cífera bolo pretkané sieťou poľných ciest a všetky boli lemované stromami. Dnes sa pozriete cez rolu a vidíte len pšenicu, kukuricu, repku, elektrické vedenie a domy susednej dediny. Stromoradia, remízy, hájiky alebo aj solitérne stromy, to všetko sa stalo vzácnym. Radi by sme prispeli k zachovaniu aspoň tých existujúcich. Pridali sme sem zatiaľ asi 20 stromov rôznych druhov (stav ku koncu r. 2022). Lipy, javory, duby, jeden topoľ a jednu morušu. Okolo stromčekov robíme malé oplotky z lesníckeho pletiva, pretože toto je miesto, kde má zver relatívne pokoj a srnce vytľkajú parožie na mladých ohybných stromkoch tak náruživo, že nechránený kmeň ohobľujú až na dreň, čo samozrejme stromek zabije. Oplotky sú oveľa drahšie a prácnejšie ako výsadbová jama, jeden oporný kolík a kúsok pletiva na kmeň. Veríme, že v oplotku má stromček väčšiu šancu dorásť.
Výsadba Za javormi
Výsadba Za javormi Za javormi je miestny názov, ktorý nájdete skôr na starých mapách. Nedá sa vygoogliť, nie je populárny. Jednu hranicu tejto role tvorí bývalá poľná cesta, ktorá bola lemovaná javormi. Ako zvyčajne, stromy sú už staré, preschnuté, polámané aj popadané. Miesto obsadzujú náletové dreviny, najmä divá šípková ruža, myrobalán. Javorový list, foto: Vlad Bagacian Postupne sem pridávame malé stromčeky do masívnych oplotkov, ktoré sa osvedčili ako ochrana najmä proti srncom. Dávame sem vybrané 2- až 3- ročné sadenice s pekne vyvinutým kolovým koreňom. Miesto je po väčšinu roku prístupné iba pešo, najhoršie je to počas horúceho leta, kedy treba stromčeky zavlažovať. Vodu pre malý stromček človek donesie aj na chrbte. O 3-5 rokov by mohli byť zakorenené tak, že prežijú leto aj bez polievania. Okrem toho sme ich korene ošetrili mykorhiznými hubami, to by im tiež malo pomôcť prežiť v suchom období. Zatiaľ nevieme povedať, či to naozaj funguje, ale od arboristov sme počuli, že s tým majú skúsenosti dobré. Tak dúfame.
Huncokárske jablone
Huncokárske jablone Huncokári je označenie pre ľudí, ktorí vyše 200 rokov žili a pracovali v malokarpatských lesoch. Názov pre túto uzavretú komunitu vznikol skomolením nemeckého slova holzhacker. Projekt vznikol trochu z trucu – boli sme frustrovaní z vandalov, ktorí v cíferskom chotári postupne zničili alebo poškodili vyše 20 mladých lipiek, ktoré sme vysadili. Hľadali sme miesto, kde bude ľudí menej. Jabloň na lúke Kolovrátok Sklená huta, Kolovrátok, Holint. To je niekoľko lokalít, kde huncokári žili ešte v polovoci minulého storočia. Okrem obrysov základových múrov ich domov po nich ostali ovocné stromy na lúkach. Najmä jablone a slivky. Trochu som sa popýtal a bol som príjmene prekvapený reakciou lesnej správy. Veľmi dobre prijali nápad obnoviť ovocné stromy ako pamiatku na huncokárov. A dokonca pomohli aj nejakým materiálom. Zatiaľ je vysadených cca 15 stromkov, iba jablone a slivky. Všetko sú to semenáče, ktoré sme dali na trvalé stanovište ako dvojročné sadenice. O kvalitu plodov nejde, zveri je to jedno. Dôležité pre nás je získať odolné dlhoveké stromy. Je pravda, že to ide pomaly a navyše je tu veľa vysokej zveri, ktorej úplne najviac chutia terminálne výhonky a urobí aj nemožné veci, aby si mohla odhryznúť. Jabloň na lúke Kolovrátok Čaro práce na malokarpatských lúkach je aj v tom, že tu nie je mobilný signál. Keď sem človek príde v apríli, keď je zakvitnutá mohutná „matka“ čerešňa na Sklenej hute, je to malý sviatok.